Feeds:
Články
Komentáre

Schwindlers List – Bericht über Ausschwitz und Zyklon B Wissenschaftliche Betrachtung Quarks & Co- Download  DE language -CZ titulky

ALBERT MARINER

albert mariner.jpg
It’s twenty nine years since the murder of NF member Albert Mariner. Below we republish a tribute to Albert and a song written by Ian Stuart in his memory.
The British People’s Party salutes Albert, a fallen hero of our Race!

ALBERT MARINER
WE’LL NEVER FORGET YOU COMRADE!

At 7:45pm on Tuesday 3rd May 1983, old-age pensioner and NF member Albert Mariner was walking to a National Front election meeting when he was struck on the head by a brick hurled from a “mainly black” mob of rioters.

They had been mobilised by an unlawful election leaflet issued by Labour Councillors of the London borough of Haringay.

Albert was taken to hospital where he died the next day. The police refused to investigate the events which led to Albert’s death. At roughly the same time, a black man walked into a police station, killed himself by blowing his own head off with a shotgun, and there was a full public inquest into the matters surrounding his death.

Repeated calls for an inquiry into Albert’s murder were ignored and no-one from the Labour Party was ever even questioned about organising a mob to attack a perfectly legal election meeting. Imagine how the media would have howled and screamed if White Nationalists had killed one of the black rioters! The system’s press and TV went overboard when Kevin Gately and Blair Peach, both anti-NF rioters, died after headbutting police truncheons. Gately and Peach were committing crimes at the time they were fatally injured: Albert Mariner was going about his perfectly lawful business.

The System hopes that Albert is lying forgotten in his grave, but we will never forget this proud ex-serviceman, NF member and old-age-pensioner who died fighting for the country and people he loved. Twenty nine years on, those of us who knew Albert still remember him and the inspiration he gave us both in life and in death. Albert was a close friend of Ian Stuart who immortalised Albert in his song Sick Society. Sadly, Ian also lost his life in the same way – murdered by the enemies of our race – ten years later.
CZECH PAGE-racskins

http://hardons-blog.blogspot.com/2012/05/albert-mariner.html

RAC april

KYIV 4/2018

B&H Finland 3/2018

Kategorie C DE 3/2018

Pochádza prvý človek skutočne z Afriky ako nás to všetkých v školách učili? Podľa najnovšieho výskumu to môže byť inak.

Už dlhé roky sa všetci učíme, že prvý človek chodil po africkom kontinente. Prví ľudia sa tu mali z línie opíc evolučne „oddeliť“ asi pred 7 miliónmi rokov v strednej Afrike. Táto, desiatky rokov celosvetovo uznávaná teória, bola postavená na základe archeologických nálezov. Dnes je však všetko inak a vedci hovoria o revolúcii. Prvý človek podľa nich nepochádzal z Afriky, ale z Európy. Dôkazy sú jasné a teória sa začína vo vedeckých kruhoch šíriť po celom svete. Čítať ďalej »

Rasy a inteligencie


Čínske úrady prikázali svojim občanom s moslimským vierovyznaním, aby odovzdali modlitebné podložky a kópie Koránu, inak budú potrestaní.

Podľa denníka Independent čínska provincia Sin-ťiang varovala uyghurskú etnickú menšinu, že ak jej príslušníci neodovzdajú náboženské predmety, budú čeliť bolestivým trestom. „Dostali sme upozornenie, na ktorom sa uvádzalo, že každý jeden Uyghurec musí úradom odovzdať islamské predmety vrátane Koránu, modlitebných knižiek a iných vecí, ktoré sa týkajú tohto náboženstva,“ uviedol Dixat Raxit pre Radio Free Asia (RFA).

Podľa RFA sa nariadenie týka aj občanov s kazašskou a kirgizskou etnickou príslušnosťou. Amnesty International sa domnieva, že ide o diktát komunistického Pekingu, ktorý svojich občanov neustále obmedzuje v slobode vierovyznania.

Keď homosexuáli a lesbičky začali vychovávať deti, či už vďaka adopcii alebo darcom spermií, objavila sa aj opodstatnená závažná otázka, ako tento typ výchovy ovplyvní deti, keď dospejú. 24-ročná žena, ktorá vyrastala s dvoma „mamami,“ opisuje túto desivú realitu.

Millie Fontana, mladá žena z Austrálie, sa odvážne podelila so svojim príbehom so stovkami poslucháčov počas stretnutia Australian Christian Lobby v roku 2015. Jej 13 minútová reč ukazuje odvrátenú stranu života dieťaťa počatého darcom spermií a potvrdzuje devastujúcu pravdu.

„Vedela som, že milujem oboch rodičov, ale nedokázala som prejaviť to, čo mi vo vnútri chýbalo,“ uvádza Fontana pripúšťajúc, že si dobre uvedomovala, že túžila po otcovi, aj keď to ešte nedokázala vysloviť. Dokonca jej chýbalo pravé porozumenie toho, čo otec naozaj znamená.

„Keď som začala chodiť do školy, pozorovala som iné deti a začala som si uvedomovať puto lásky, ktoré ich spájalo s otcom. Zistila som, že mi chýba niečo naozaj výnimočné.“

O pár rokov neskôr sa začala svojich „mám“ pýtať na to, kde má otca. A klamstvá sa začali.

„Počas rokov navštevovania školy mi klamali, že otca nemám, alebo niekedy hovorili, že nevedia, kto to je,“ dodáva.

Fontana povedala, že ideológia, ktorú jej „matky“ na ňu natlačili, nebola fér: Nútiť dieťa k akceptovaniu niečoho, čo nebola pravda iba preto, že ony si vybrali použitie darovaných spermií.

„Keď si vybrali iba časť mojej identity, ktorú sa rozhodli mi odhaliť, zobrali mi niečo dôležité. Iné deti sa dokázali pozrieť do zrkadla a zosúladiť chýbajúce časti a povedať, ´Milujem svoju mamu a svojho otca,´ ale ja som nemohla.

Fontana priznala, že príbehy ako ten jej ľudia často nepočujú, pretože „ nikto nechce počúvať o odvrátenej strane dúhy. O tej strane, o ktorej sa nehovorí, pretože ukazuje, že tieto deti nevyrastajú šťastné a sú zmätené z toho, aká má byť vlastne štruktúra rodiny.“

Až keď sa konečne stretla so svojim otcom vo veku 11 rokov, mladá žena konečne zaplnila chýbajúce miesto, ktoré cítila od narodenia. Jej príbeh je len jedným z mnohých, ktoré určite vyplávajú na povrch. Ako sa ukazuje, dáva silné svedectvo, že ľudská podstata sa nedá potlačiť politickou korektnosťou.

„My (deti vychovávané pármi rovnakého pohlavia) chceme svojich otcov a mamy,“ uviedla. „Nerozumiem, prečo spoločnosť tak násilne popiera taký prirodzený koncept, ktorý je prijatý v každej inej rodinnej štruktúre.“

Silné svedectvo Millie Fontana v angličtine si môžete pozrieť tu:

Varg Vikernes – Trump

My fight

ISD memorial 23.9

ilegalna imigracia

Alles Gute Adi

71-ročný lekár z horného Rakúska bol odsúdený na jeden rok domáceho väzenia za popieranie holokaustu.

Vo štvrtok sa súdna porota v Linzi jednomyseľne zhodla, že list, ktorý doktor poslal miestnej rade a správcovi pamätníka koncentračného tábora Mauthausen preukazuje, že verí, že plynové komory a systematické genocídne zabíjanie sú výmysel.

Muž z regiónu Mühlviertel napísal, že je po návšteve webstránky Mauthausen presvedčený, že plynové komory nikdy neexistovali, a že holokaust „musí byť klamstvo vytvorené sionistickými bankármi, ktorí spôsobujú zlo Izraela a Arabskú jar“.

Pokračoval tvrdením, že Hitler a Nemecko nenesú vinu za druhú svetovú vojnu, a že Rakúsko bude navždy zaťažené „bremenom Holokaustu“.

Jeho právnik tvrdil, že 71-ročný muž nebol nacista, ale len „výtržník“, ktorý má „špecifický charakter“ a „snažil sa dostať až na dno vecí“.

Obžalovaný sa cíti nevinný a povedal, že sa len snažil odhaliť pravdu. Povedal, že zatiaľ čo bol v Mauthausen, tak si všimol, že tam nebolo žiadne potrubie, ktoré by viedlo plyn do plynovej komory a netušil, prečo tomu tak je.

Šéf pamätníku Mauthausen ako svedok podrobne popísal 71-ročnému mužovi, ako esesáci odstránili plynové potrubie krátko predtým, než bol tábor v roku 1945 oslobodený (zaujímavá historka, ak vezmeme do úvahy, že nacistické Nemecko práve prehrávalo vojnu a vojaci, ktorí boli potrební na fronte ešte rýchlo demontovali dlhé potrubie, pozn. Rodobrany).

http://rodobrana.org/

Londýn je jedným z najmultikultúrnych miest na svete, ale k zlievaniu kultúr tam nedochádza. Svedčí o tom aj nedávna správa, ktorá poukazuje na bariéry medzi etnickými skupinami v Londýne

Politika triumfuje, sociológovia sú šťastní a Londýnčania pokladajú za samozrejmosť fakt, že mnohonárodnostný Londýn sa stal prvým mestom vo Veľkej Británii, kde Briti so svetlou pleťou ostali v menšine. Tretina obyvateľov hlavného mesta sa narodilo mimo Veľkú Britániu a ďalšia tretina sú cudzinci.

Na uliciach sa hovorí tristo jazykmi a ak sa budete snažiť, mohli by ste tu nájsť zástupcu každej rasy, náboženstva, kultúry či národnosti. Ale je tu jeden problém: podľa výsledkov nedávnej štúdie uskutočnenej analytickým centrom Komisia sociálnej integrácie, sa predstavitelia rôznych národov a národností žijúcich vo Veľkej Británii majú tendenciu združovať vo svojich komunitách. V hlavnom meste sa etnické skupiny integrujú navzájom najmenej.

“Zvykli sme si na to, že Londýn je “taviacim kotlom,” že je časťou Británie, kde je najväčšia rôznorodosť obyvateľstva,” povedal Mark Rasling, hovorca charitatívnej organizácie The Challenge. “Avšak, táto rôznorodosť ešte neznamená integráciu. Na školskom ihrisku sa biele deti hrajú s bielymi deťmi, deti tmavej pleti s deťmi tmavej pleti a deti zástupcov strednej triedy sa hrajú oddelene od detí z robotníckych rodín. Väčšina z nás povie, že to nie je dobré a že je nutné uskutočniť integráciu, že sa o to treba usilovať.”

Bieli Briti sa stále častejšie sťahujú z Londýna do iných častí krajiny, čo spôsobuje rastúce obavy, že v meste bude pozvoľna pokračovať politika segregácie, ktorá vedie k rastu geta.

“Možno je to čiastočne spôsobené tým, že v Londýne sa žije hektickým životným tempom. Miestni obyvatelia musia ďaleko cestovať mestskou hromadnou dopravou, takže majú menej voľného času, ako v iných častiach krajiny,” hovorí Rasling. “Preto sa ľudia snažia tráviť tento čas s tými, ktorí sú viac či menej ako oni. Integrácia neznamená pozdraviť človeka v autobuse, ale viesť s ním konverzáciu. Kultúrna rozmanitosť a tolerancia nie je všetko, čím hlbšie zakopeme tým jasnejšie bude vidieť rozpory, rozdiely a odlúčenie.”

A toto odlúčenie môže viesť k rozdeleniu ale nie k integrácii.