Ako polročnému mu zomrel otec, matka sa po druhý raz vydala, presťahovala sa do Drážďan a malého Richarda s jeho ôsmimi súrodencami vychovával herec Ludwig Geyer(tvrdilo sa o ňom že má židovský pôvod avšak táto klebeta bola vyvrátená). Keď mal osem rokov, zomrel aj jeho otčim Geyer. Potom ho vychovával strýko Adolf Wagner, s ktorým spoznal veľké drámy Williama Shakespeara, Friedricha Schillera a iných.
Začal prekladať hry starogréckych dramatikov a venoval sa starej gréčtine. Aby získal hudobné vzdelanie, v roku 1824 sa začal učiť hrať na klavíri a na husliach, hudobnú teóriu a študovalpartitúry najmä Ludwiga van Beethovena a Wolfganga Amadea Mozarta. Už ako gymnazista začal písať prvý trauerspiel pod názvom Leubald.
Wagner je dodnes azda najkontroverznejším skladateľom v dejinách hudby, predovšetkým pre jeho nacionalizmus a antisemitizmus. Ten sa prvykrát prejavil v diele Das Judentum in der Musik (Židovstvo v hudbe), ktoré vydal najskôr anonymne a neskor sa k nemu prihlásil. Wagner si v ňom sťažuje na požidovčené umenie a použil tézu, že „Židovstvo samo o sebe je neschopné, ako svojím zovňajškom, svojou rečou, ale predovšetkým svojím spevom, ktorý sa odvažuje nazývať umením“.
Niektorí autori sa domnievajú, že z Bayreuthského spolku Richarda a Cosimy Wagnerových prišiel do nemeckej spoločnosti úplne nový druh biologického rasizmu, ktorý bol ovplyvnený Francúzom Arthurom de Gobineau a ponemčeným Angličanom a zástancom eugenikyHoustonem Stewartem Chamberlainem. Obaja hlásali nadradenosť árijskej rasy nad židovskou. Chamberlain sa v roku 1908 oženil s Wagnerovou dcérou Evou.
