Feeds:
Články
Komentáre

Londýn je jedným z najmultikultúrnych miest na svete, ale k zlievaniu kultúr tam nedochádza. Svedčí o tom aj nedávna správa, ktorá poukazuje na bariéry medzi etnickými skupinami v Londýne

Politika triumfuje, sociológovia sú šťastní a Londýnčania pokladajú za samozrejmosť fakt, že mnohonárodnostný Londýn sa stal prvým mestom vo Veľkej Británii, kde Briti so svetlou pleťou ostali v menšine. Tretina obyvateľov hlavného mesta sa narodilo mimo Veľkú Britániu a ďalšia tretina sú cudzinci.

Na uliciach sa hovorí tristo jazykmi a ak sa budete snažiť, mohli by ste tu nájsť zástupcu každej rasy, náboženstva, kultúry či národnosti. Ale je tu jeden problém: podľa výsledkov nedávnej štúdie uskutočnenej analytickým centrom Komisia sociálnej integrácie, sa predstavitelia rôznych národov a národností žijúcich vo Veľkej Británii majú tendenciu združovať vo svojich komunitách. V hlavnom meste sa etnické skupiny integrujú navzájom najmenej.

“Zvykli sme si na to, že Londýn je “taviacim kotlom,” že je časťou Británie, kde je najväčšia rôznorodosť obyvateľstva,” povedal Mark Rasling, hovorca charitatívnej organizácie The Challenge. “Avšak, táto rôznorodosť ešte neznamená integráciu. Na školskom ihrisku sa biele deti hrajú s bielymi deťmi, deti tmavej pleti s deťmi tmavej pleti a deti zástupcov strednej triedy sa hrajú oddelene od detí z robotníckych rodín. Väčšina z nás povie, že to nie je dobré a že je nutné uskutočniť integráciu, že sa o to treba usilovať.”

Bieli Briti sa stále častejšie sťahujú z Londýna do iných častí krajiny, čo spôsobuje rastúce obavy, že v meste bude pozvoľna pokračovať politika segregácie, ktorá vedie k rastu geta.

“Možno je to čiastočne spôsobené tým, že v Londýne sa žije hektickým životným tempom. Miestni obyvatelia musia ďaleko cestovať mestskou hromadnou dopravou, takže majú menej voľného času, ako v iných častiach krajiny,” hovorí Rasling. “Preto sa ľudia snažia tráviť tento čas s tými, ktorí sú viac či menej ako oni. Integrácia neznamená pozdraviť človeka v autobuse, ale viesť s ním konverzáciu. Kultúrna rozmanitosť a tolerancia nie je všetko, čím hlbšie zakopeme tým jasnejšie bude vidieť rozpory, rozdiely a odlúčenie.”

A toto odlúčenie môže viesť k rozdeleniu ale nie k integrácii.

An inquiry by the EU has found “compelling indications” that ten Serb captives had their body organs harvested for illegal trafficking during the 1998-99 Kosovo war. However, it wasn’t widespread and there will be no trial, the lead investigator said.

The chief prosecutor Clint Williamson, who led the investigation, said there was no evidence of widespread organ harvesting, but that the crime had occurred a number of times.

“There are compelling indications that this practice did occur on a very limited scale and that a small number of individuals were killed for the purpose of extracting and trafficking their organs,” he told journalists. However, he added that there would not be enough evidence at the moment to prosecute the alleged crimes.

The revelation was part of a presentation on a 2 1/2 year investigation into atrocities that also largely confirmed human right reports that there was a campaign of persecution against Serb, Roma and other minorities by some people in the Kosovo Liberation Army (KLA).

The investigation was prompted by a 2011 report by Council of Europe member Dick Marty that accused senior KLA commanders of involvement in the smuggling of Serb prisoners into northern Albania and the removal of their organs for sale.

Kosovo’s Prime Minister Hashim Thaci, himself a former KLA leader who was named in Marty’s report, has dismissed the accusations as an attempt to tarnish the Kosovo Albanian fight for independence.

“The government of the Republic of Kosovo appreciates the completion of the ambassador Williamson’s work, which is an important step to determine potential individual responsibility and gives an end to the claims of the unfounded charges,” Tachi said.

However, Williamson bitterly complained that the investigation had been made far more difficult because of “a climate of intimidation that seeks to undermine any investigations of individuals associated with the former Kosovo Liberation Army.”

Williamson did say the Special Investigative Task Force would in future be “in a position to file an indictment against certain senior officials of the former Kosovo Liberation Army” for a series of crimes, including killings, disappearances, camp detentions and sexual violence.

Without naming any individuals, Williamson said that “there are compelling indications that this practice did occur. He went to lengths to make clear the alleged harvesting was not a wholesale practice, rejecting claims of hundreds of victims. Some 400 people, mostly Kosovo Serbs, disappeared near the end of the war, AP reports.

Just over 2,000 Serbs are believed to have been killed during and immediately after the war.

Serbia has vowed never to recognize the independence of its former province, which many Serbians consider their nation’s heartland, after it declared independence in 2008. It is also not recognized by dozens of country’s worldwide, including Russia.

In Belgrade, Serbia’s war crimes prosecutor Vladimir Vukcevic told The Associated Press that Tuesday’s announcement “crowns a big effort on our part and shows that we were right when we said that war crimes had been committed and that organ trafficking took place.”

Podle pořadatelů se deviantního táhnutí městem mělo účastnit na sedmnáct tisíc lidí, podle očitých svědků se na průvod nesešlo více jak 6.000 homosexualistických agresivních a deviatních kreatur. Jednalo se již o čtvrtý ročník Prague Pride, který tady importovali devianti především z USA za podpory českých zrůd, kterým jde především o likvidaci tradiční rodiny a nikoliv o zvýšení tolerance nad různými sexuálními menšinami, jelikož sexuální menšiny neexistují. Existují jen nemocní lidé, kteří místo léčby svých sexuální deviací se veřejně uprostřed města a na veřejnosti ukájejí. To jsou v pravém světle tzv. průvody hrdosti – Propagovat zvrhlost, hnus, odpornost a souložení na veřejnosti mezi zvrhlíky.

Pochod netolerantních a agresivních kreatur začal na Václavském náměstí, kde se chtěli devianti plazit po soše sv. Václava. Ta byla chráněna pasivním odporem konzervativci a vlastenci, jen kolem ní stáli. Pak se městem vydali na Letenskou pláň, v rámci průvodu na veřejnosti souložili a i jinak ukájeli své deviantní choutky či perverze.

Všichni účastnici se mohli dopustit přečinu výtržnosti, jelikož se na veřejnosti dopouštěli hrubých neslušností (viz. foto), ovšem policie výtržníky v pochodu deviace chránila, čím se mohla dopustit spolupachatelství přečinu.

Je Policie ČR zločinecká organizace? Chová se jako Gestapo a porušuje zákony? V Praze buzeranti v uniformách ochraňovali buzeranty šoustající v ulicích

Motivem pochodu byla zesměšnění ruského prezidenta Putina. V Rusku by podobné zhovadilosti nemohly proběhnout, jelikož si to tamní společnost nepřeje. Festival deviantního hnusu a odpornosti Prague Pride podpořil ministr pro likvidaci lidských práv Jiří Dienstbier, který měl údajně s devianty taktéž na letou pochodovat.

NÁLEPKOVO – Spišskonovoveskí policajti vyšetrovali zločin zabitia, ku ktorému malo dôjsť 5. júla v obci Nálepkovo, okres Gelnica. Podľa informácií krajského policajného hovorcu Alexandra Szabóa skupinka mladíkov fyzicky napadla 56-ročného Jozefa a spôsobila mu mnohé vážne zranenia, ktorým neskôr podľahol.

“Muža našli vo štvrtok (10.7.) popoludní v rodinnom dome v Nálepkove bez známok života,” uviedol hovorca s tým, že vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ktorý prípad prevzal, v priebehu vyšetrovania zmenil právnu kvalifikáciu zo zločinu zabitia na obzvlášť závažný zločin lúpeže. Obvinil z neho štyroch miestnych obyvateľov z obce Nálepkovo.

Obvinenými sú dvakrát súdne trestaný 19-ročný Roman, jedenkrát súdne trestaný 16-ročný chlapec a dvaja doposiaľ súdne netrestaní mladiství vo veku 14 a 15 rokov. Pri napadnutí im mali pomáhať aj traja maloletí komplici vo veku 13 a 12 rokov. “Títo 5. júla vo večerných hodinách pri cintoríne v obci Nálepkovo, pristúpili k poškodenému mužovi a žiadali od neho cigarety a tabak. Keď im ich odmietol dať, zvalili ho na zem, kde ho spoločne udierali a kopali. Keď sa poškodený už nedokázal brániť, mu z vrecka nohavíc vzali tabak, cigary, cigaretové papieriky, ako aj zápalky. Zobrali mu aj plátený opasok, ktorý mal poškodený opásaný okolo pásu,” priblížil incident Szabó.

Poškodený pri tomto útoku utrpel mnohopočetné poranenia, na následky ktorých o päť dní neskôr zomrel. Dvoch súdne trestaných obvinených policajti umiestnili do cely policajného zaistenia s návrhom na ich väzobné stíhanie. Ďalší dvaja sú stíhaní na slobode.

“V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na desať až 15 rokov, u mladistvých sa trestná sadzba znižuje na polovicu. U troch maloletých, ktorých vzhľadom na ich vek nie je možné trestne stíhať, bude polícia preverovať trestnú zodpovednosť ich rodičov, resp. zákonných zástupcov,” uzavrel hovorca

Na stráž! Takto znie slovenský národný pozdrav, ktorý sa ozýval a ozýva z hrdiel národne zmýšľajúcich Slovákov a Sloveniek po všetkých krajoch, mestách a dedinách našej Slovenskej vlasti. V tomto peknom pozdrave počujeme hlas hrdého slovenského sebavedomia, ktoré zapaľuje v očiach plameň junáckej odvahy a spája všetky slovenské srdcia v pevnú reťaz národnej jednoty. Tento zvučný junácky pozdrav vyjadruje všetko, čo je programom celého nášho národa. Aby tento pozdrav, ktorý sa zrodil v historických chvíľach nášho života a má na sebe pečať týchto dejinných chvíľ, nebol iba zvučnou frázou, ale aby sme si plne uvedomili jeho význam i obsah, je treba, aby sme si ujasnili jeho hlboký zmysel. Vojak, ktorý stojí na stráži, vie, že koná ťažkú a zodpovednú povinnosť a že od svedomitého splnenia tejto povinnosti závisí osud jeho druhov, bezpečnosť jeho spoluobčanov a často i osud celej vlasti.Dobrý vojak, stojaci na stráži, cíti túto ťarchu zodpovednosti na svojich pleciach, upiera svoj zrak do diaľky, všíma si každého šumu a mocne zviera vo svojich rukách zbraň, aby bol pripravený odstrániť každé nebezpečenstvo, ktoré by hrozilo jeho druhom a tým i jeho vlasti. Preto vojak na stráži je bohatier.

Náš národný pozdrav chce nám pripomínať, že my všetci, ktorí s pocitom hrdosti a s vedomím zodpovednosti hlásime sa k svojmu slovenskému národu, sme takýmito vojakmi na stráži. Aby sme však vedeli, prečo, ako a kde musíme stáť na stráži, musíme si jasne uvedomiť, čo je tým vzácnym majetkom, ktorý musíme oddane a vytrvale strážiť. Predovšetkým musíme strážiť svoju slovenskosť ako základ a prameň nášho bytia.
Naša slovenskosť je to, čo robí z nás samostatný a svojrázny slovenský národ. Táto slovenskosť, uložená najbezpečnejšie v slovenskom jazyku a jeho samobytnosti, cez dlhé stáročia slovenskej minulosti zachovávala náš národ i vtedy, keď si svoju slovenskosť ani neuvedomoval. Svojím národným pozdravom chceme dať výraz svojmu odhodlaniu, že všetci, ktorí si svoju slovenskosť uvedomujeme, vždy a všade budeme na stráži, aby naša slovenskosť v ničom neutrpela škodu, ale aby sa v slobodnom Slovenskom štáte, rozvíjala tak, aby prenikal celý náš život a všetky jeho prejavy. Budeme úzkostlivo strážiť a všade uplatňovať práva slovenčiny, ktorá napriek všetkým pohromám, ktoré za dlhé stáročia stíhali našu vlasť, žila na ústach nášho národa, ozývala sa po všetkých krajoch Slovenskej krajiny a hoci bola vysmievaná a znevažovaná, ubíjaná, zachránila naše národné bytie v kalných prúdoch cudzoty. Boj slovenského národa proti cudzote viedlo sa v znení hesla „Za tú našu slovenčinu!“

Musíme byť všetci na stráži, aby sa zo slovenskej kultúry nestrácali nijaké hodnoty, aby čistota slovenskej kultúry nepodliehala skazonosným vplyvom takých cudzích prúdov, ktoré by mienili ohrozovať vývin slovenského života. Preto sa zdravíme a budeme zdraviť slovenským národným pozdravom
„Na stráž!“

Prúty – č. 18/jún 2006 (zdroj: http://pospolitost.wordpress.com/2014/07/02/vyznam-slovenskeho-narodneho-pozdravu-na-straz-2/)

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.